Dubrovník

Krásne historické mesto s nádhernými hradbami a malebnými uličkami ..taaaak asi nie ..teda určite áno, ale určite nie v júli, behom najväčšej sezóny.

Z úžasných vodopádov Kravica, že poďme do nejakého mesta. Ako veľký fanúšik Game of Thrones navrhujem Dubrovník. Manžel sa zdráha, že tam bol s rodičmi a že na to nespomína veľmi dobre.. dnes už rozumiem.

Cesta k centru je jedna mega zápcha. Šoféri neohľaduplní, vonku asi 100 stupňov, klimatizácia beží naplno a naše nervy tiež. Deti už nervózne, chcú von, my nervózni, chceme von. A k tomu to najhoršie ..potrebujem cikať :D. Konečne nachádzame voľné miesto na parkovisku, ale je to mini pidi miesto a parkujeme ďalších dlhých 10 minút. Uff.. zaparkované. Platíme 10€ na hodinu!! a bežíme schladiť nervy zmrzlinou. Parááda.

Po očku sledujeme, čo sa deje za hradbami, naberáme odvahu a jednou zo vstupných brán sa necháme unášať davom. Doslova. Vstup je riadený, východ tiež, 3 milióóóny ľudí ..a ja stále potrebujem cikať. Našťastie kúsok od hlavnej brány sú informácie a záchody, tak sme z najhoršieho vonku.

Prechádzame pár uličiek, ale množstvo ľudí nás už nebaví. Odbočujeme do prázdnejších postranných častí mesta, vedúcich k hradbám. Vstup na hradby sa platí samostatne a to teda už v tom teple absolvovať nechceme. Spod hradieb nevidíme skoro nič len kus prázdneho mora. V uličkách je len smrad a túlavé mačky :D Otáčame to naspať k autu.

A už skoro pri východe z mesta si Matik všimne malinké dvere, do ktorých nakukne ..a tam oáza pokoja: lavičky, preliezačky, fontána, skoro žiadni ľudia ..no úžasné to bolo.

Tak do Dubrovníka inokedy, trebárs v októbri.

Parkovali sme na Old Town Parking, pri ulici Iza Grada. Do mesta vošli bránou Pile. Hneď za bránou je celkom pekná Velika Onofrijeva Fontana a informácie. Prešli sme davom až k slávnym schodom Jesuit Stairs, ale naspať sme šli malinkými postrannými uličkami. Ten kúsok parku a preliezačiek je Park Pile.